Poly
Volám sa Poly. Moje meno je skrátené zo slova Polymorphling (čítaj polymorfling). Teda na občianskom mám iné meno, ale v umeleckom živote vystupujem pod týmto, pretože oveľa lepšie opisuje podstatu mojej tvorby. Viem, že tento názov nie je najštastnejší , ani na čitanie, ani na pamätanie (za čo sa ospravedlňujem) ... ale už je mojou súčasťou a to sa ťažko mení. Polymorphling vystihoval moju tvorbu (a často aj osobu) v minulosti a aj teraz. Je to slovo s ktorým som sa zrástla a ďalej s ním rastiem.
Inak nič také zaujímavé...
Som mladé dievča, často mením farbu vlasov, niekedy sa za mňa hanbia, lebo hladkám všetky psíky ktoré stretnem. Mám rada kvietky, ktoré sa momentálne učím aj polievať. :D
A moja najobľúbenejšia ríša sú Funghi. Ale to ste si už asi všimli :)
...a ešte hmyz mám rada.
......aaaa ešte fantasy.
Morphling
Morphling popisuje mnohotvárnosť. Mnohotvárnosť neznamená pretvarovanie. Je to vlastne len reakcia na život, ktorá sa neustále mení. Všetci ľudia nejak reagujú, ale nie je to vždy viditeľné. Keď niekto tvorí, tak sa tie reakcie dajú lepšie definovať. Do nejakého tvaru, farieb, zvukov.. atď. Veľa umelcov tvorí jedným štýlom, A vedia ním tvoriť dlho, za čo majú môj rešpekt. Ja tak tvoriť neviem, preto skáčem od kvietkov, až ku "divnejším" témam a vyjadrovaniam.
Ja som robila už kadečo... menila sa tematika, ale aj spôsob realizácie, ale vždy to bola reakcia na udalosti a na moje bytie. A tých reakcií bolo a veľa aj bude :D Začínala som kreslením, potom grafikou a designom... pokračovalo fotenie, náhodné hudobné vstupy a výstupy.... Potom som sa vrátila ku kresleniu a maľovaniu. A potom som dostala chuť na modelovanie a keramiku. Momentálne ma už niekoľko rokov drží maľba, a keramika má tiež dobre našlapnuté. Nevylučujem ale, že pribudne aj nejaký zrenovovaný nábytok. :D
Taká je Poly, chce robiť strašne veľa vecí a ideálne všetko naraz.
Maľba
Najčastejšie maľujem akrylovými farbami, ale olejové farby mám jednoznačne najradšej. Žiaľ si vyžadujú veľa času a aj trpezlivosti, čo nemám stále (ale učim sa). Niekedy si obraz naplánujem, ale málokedy je výsledok taký ako bol počiatočný nápad. Veľmi veľa improvizujem, a mením veci, počas práce. Pri maľovaní počúvam vždy hudbu.. čo je vlastne základ mojich dní... a je jedno čo práve robím.
Moja tvorba môže byť pre niektorých divná, alebo som počula aj také, že moja tvorba je chorá.... čo ma inak veľmi pobavilo :D Podľa mňa na anatómii človeka nie je nič choré. Možno nám to je len trochu cudzie, ale je to každodennou súčasťou nášho života. Vlastne ani neviem čo sa snažím stvárniť. Asi nejakú rovnováhu medzi bytím, pocitmi a prírodou?
Moje obrazy majú väčšinou prírodnú tematiku. Objavujú sa na nich ženy, ktoré symbolizujú človeka ako živočicha - jemného tvora.
Často na nich nájdete vyobrazené srdce, ktoré krásne premosťuje pocity a myšlienky s prírodou.
Maľujem veľa zelene a hríbikov, ktoré premosťujú inteligenciu a celkové prepojenie všetkého..
Následne sa toto snažím všetko prepojiť, aby to dávalo zmysel (aspoň mne).... a tak vznikajú moje obrázky.
A tento text vlastne dáva zmysel? :D
Keramika
S keramikou sa to začalo celé tak, že po analýze.. "prečo vlastne?" Som si spomenula, že moja mama mi niekedy hovorila, že by si chcela skúsiť prácu na kruhu, prácu s hlinou. Mne sa tento jej malý sen nejak uložil v hlave. Uložil sa niekde hlboko, ale len tak tam sedel nenápadne. Veď to vlastne nebolo dôležité.
Samozrejme mimo hliny, som sa vždy hrávala rada s plastelínou. Keď som bola staršia, tak som zistila že existuje FIMO. Vtedy sa ešte veľmi ťažko zháňalo, ale keď som sa k tejto hmote konečne dostala, tak som si z neho modelovala veci a vypekala ich. Boli to všeliaké smiešne veci, ako malé koláčiky a mantavé zvieratká. :D
No ale späť k analýze "prečo vlastne?"
Dostala som sa k 3D modelovaniu, začala som sa na svet pozerať aj z inej perspektívy, nie len cez 2D plátno. Takže sa zrazu v mojej hlave začali vynárať aj iné nápady. Také, na ktoré by sa dalo pozerať z rôznych strán. Začala som premýšľať nad materiálom, ktorý má hladký povrch...nejaký taký, ktorý sadne mojim nápadom a bude sa s ním dobre pracovať. Následne sa mi z hlbokých myšlienok vynorila (očividne) kľúčová spomienka/sen o hline, ktorý vlastne nebol ani môj, len mi bol umelo vložený do hlavy. (Shouthout mamine :D) ... ale inak nie sú vlastne všetky myšlienky len umelo vkladané z okolia?
A tak som tu a zhmotňujem veci už aj v 3D svete. Z krásneho prírodného materiálu. Je to len rok čo sa "capkám" s hlinou, ale ten rok som si užila a veľmi sa tešim, na to, čo ma hlina ešte naučí. :)